Vysvetlené: 8 klasických vinných mýtov
5. 4. 2024
Určite ste počuli o niekoľkých z nich. Okolo vína koluje množstvo „overených informácií“, poloprávd a mýtov. Má sa červené víno podávať pri izbovej teplote? Hodí sa všetko víno na archiváciu alebo platí pravidlo, že čím tmavšie červené víno, tým lepšie?
Môže po prirodzených vínach bolieť hlava? Keďže sa s radou nepresných informácií stretávame aj my, rozhodli sme sa desiatku klasických vinných mýtov objasniť.
1. Archiváciou vždy víno získava na kvalite
Keď človek vidí v televízii reportáž o znovuobjavenom archíve starých vín obrovského hodnotenia alebo o aukcii starých raritných fliaš, ľahko nadobudne pocit, že by si mal aj pár svojich „sedmičiek“ uložiť na neskoršie obdobie.
V skutočnosti je však drvivá väčšina vyprodukovaných vín určená na vypitie v horizonte niekoľkých rokov a pre dlhšiu archiváciu sa vôbec nehodí. Ak teda víno po desiatich rokoch otvoríte, zistíte, že stráca všetko zo svojich príjemne sviežich ovocných tónov, je neharmonické v chuti až nepiteľné. Tým skôr, ak víno nie je skladované v správnych podmienkach.
Rozoznať, ktoré vína sa hodia na archiváciu, nie je úplne jednoduché, niekedy ideálny termín na vypitie nájdete na zadnej etikete vína, prípadne sa môžete poradiť s obsluhou vinotéky alebo someliérom eshopu s vínom. Detailnejší článok o archivácii vín nájdete tu.
2. Červené víno nepatrí do chladničky
Do chladničky patria len biele a šumivé víno, červené by sa nikdy nemalo chladiť. To je snáď najčastejší vinný mýtus vôbec. Kto nikdy nepočul, že červená vína by sa mali piť pri izbovej teplote. Záleží samozrejme, kde tú izbu máte a aká je v ňom teplota, ale platí, že červené vína si najlepšie vychutnáte pri teplote 13˚C-18˚C.
Ak má červené víno vyššiu teplotu, nemusí jeho chuť pôsobiť harmonicky, často v nej ucítite vystupujúci alkohol alebo taníny. Naopak ovocný prejav a sviežosť vína bude pri vysokej teplote pravdepodobne potlačená. Pred podávaním teda víno umiestnite do špecializovanej chladiacej vinotéky, chladiaceho boxu alebo do klasickej chladničky a v dostatočnom predstihu fľašu z chladničky vyberte.
Pre niektoré ľahké červené vína, ako je Beaujolais, Modrý Portugal alebo Pinot noir, platí, že ich môžete podchladiť o niečo viac, naopak plnšie a robustné červené vína je najlepšie podávať pri teplote okolo 16˚C až 18˚C.
3. Lyžica udrží bubliny v šumivom víne
Všetci sme to pravdepodobne videli na vlastné oči. Trik, keď vložením kovovej lyžice do fľaše sektu v chladničke údajne udržíte bubliny vo víne do druhého dňa. Predpoklad hovorí, že ako správny vodič je kovová lyžica rýchlo vychladená a studený kov potom okolo seba vytvára chladnejší vzduch, čo vraj sťažuje únik plynu z fľaše. Teória, ktorá však nikdy nebola seriózne potvrdená. Ak teda chcete udržať svoje šumivé víno v tej najlepšej kondícii do druhého dňa alebo ešte dlhšie, kúpte si špeciálnu nerezovú zátku na šumivé vína.
4. Skrutkovací uzáver znamená víno horšej kvality
Voľba uzáveru je väčšinou čisto na rozhodnutí konkrétneho vinára. Skvelé kvalitné vína dnes nájdete pod oboma typmi uzáverov. S ohľadom na tradície a zvyklosti sa najmä u prestížnych červených vín väčšinou stále používajú korkové uzávery, ale rozšírenie skrutkovacích uzáverov (screwcap) je stále významnejšie. Predovšetkým v prípade mimoeurópskych vinárskych krajín tzv. Nového sveta, ale aj v Rakúsku, Nemecku a vlastne aj na Morave.
Dôvodov pre rozšírenie skrutkovacích uzáverov je viac. Je to ich nižšia cena, jednoduchšia manipulácia a opätovné zatvorenie vína a predovšetkým eliminácia možnosti vzniku tzv. korkovej vady. Pokazený korok môže v niektorých prípadoch víno kompletné znehodnotiť.
5. Čím tmavšie červené víno, tým lepšie
Tmavšie nepriepustné červené víno s až atramentovým odtieňom oku možno lahodí viac, ako svetlejšia tehlová zafarbená tekutina v pohári. Farba vína môže veľa napovedať o odrode alebo starnutí vína, o jeho kvalite však nehovorí nič. Odrody ako Pinot noir, Nebbiolo alebo Gamay budú v pohári typicky veľmi svetlo zafarbené, pritom ide často o veľmi kvalitné a chuťovo komplexné vína, ktoré sa dajú aj dlhodobo archivovať. Farbivá totiž nájdete v šupkách bobúľ a niektoré odrody ich majú viac, ako napríklad Cabernet Sauvignon alebo Malbec, iné odrody zase menej. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje farbu červeného vína, je jeho starnutie. Ako červené víno starne, postupne stráca farbu. Pri posudzovaní kvality vína sa teda zamerajte najmä na jeho chuť, odtieň v pohári neberte do úvahy.
6. Po BIO a prirodzených vínach nebolí hlava
Možno ste to zažili, zobudenie po intenzívnom degustačnom večeri a hlava ako strecha. Pritom sa hovorí, že po dobrom víne nebolí hlava, alebo že po prirodzenom či organickom víne nebolí hlava. Je pravda, že kvalitné a prirodzené vína majú nízku úroveň siričitanov, na ktoré majú niektorí ľudia intoleranciu. V drvivej väčšine prípadov je však ranná bolesť hlavy spojená s konzumáciou alkoholu a súvisiacou dehydratáciou organizmu. Aby ste sa tomuto nepríjemnému stavu vyhli, pite s mierou a nezabudnite počas večera víno dopĺňať konzumáciou vody. Zlým nápadom nie je ani vypiť pohár vody tesne pred spaním.
7. Víno nevydrží otvorené do druhého dňa
Ako dlho vydrží víno po otvorení? Veľmi ťažká otázka, všeobecne ale platí, že čím lepšie je víno kvality, tým dlhšie vydrží otvorené v chladničke. Každopádne kvalitné biele alebo červené víno môžete otvorené uchovávať v chladničke aj niekoľko dní, bez toho aby ste pocítili oxidáciu na jeho chuti. Záleží samozrejme aj na množstve vína, ktoré vo fľaši zostalo. Čím viac, tým stabilnejšie víno bude. Ak je u vás problém s nedopitými fľašami častým javom, odporúčame zakúpiť si vakovú pumpičku na víno so špeciálnymi uzávermi. Jednoducho tak ochránite svoje nedopité fľaše pred rýchlym znehodnotením. Viac sa venujeme téme v článku tu.
8. Biele víno sa vždy robí z bieleho hrozna a Tramín červený je červený
Biele víno sa samozrejme vo väčšine prípadov skutočne robí z bieleho hrozna. Dá sa však využiť aj hrozno modrých hrozien používaných na produkciu ružových či červených vín. Bielym vínam z modrých hrozien sa hovorí klaret. Pri výrobe bieleho vína z modrých hrozien sa nevyužívajú farbivá v šupkách bobúľ, preto sa hrozná po zbere okamžite lisujú a nasleduje proces riadeného kvasenia.
Rovnako tak niekedy názvy odrôd mätú konzumentov, čo sa finálnej farby vína týka. Tramín červený je biela odroda a vína sú teda väčšinou biele (prípadne oranžové), to isté platí pre odrodu Veltlínske červené ranné a ďalšie odrody. Názvy odrôd väčšinou odkazujú na zafarbenie hrozien, lístia atď. S farbou finálneho vína nemajú nič spoločné.
